Podivné signály kvarkovo gluonóvej plazmy
Boris Tomášik, UMB Banská Bystrica
Pondelok, 18. decembra 2006, 10:00-10:30 (Fyzika I.)
V jadrovych zrazkach pri ultra-vysokej energii je mozne zohriat hmotu do stavu, v akom bol rany vesmir 10 mikrosekund po Velkom tresku. V tomto stave sa "topia" protony a hovorime o kvarkovo-gluonovej plazme. Otazka je, aka je minimalna energia zrazky, pri akej sa plazma produkuje? Jeden z moznych signalov je zvysenie produkcie podivnych castic, pretoze podivne kvarky sa produkuju lahsie v plazme. Ukazeme si data, ktore naznacuju, kde by mohol byt nastup plazmy a budeme diskutovat o tom, ze su mozne aj alternativne vysvetlenia.
Boris Tomasik vystudoval teoreticku fyziku na MFF UK v roku 1995 s diplomovkou u prof. Pisuta. Doktorat ukoncil na Univerzite v Regensburgu. Postdoktorandske roky si odkrutil na University of Virginia, v CERNe a na Ustave Nielsa Bohra v Kodani. Od februara tohoto roku je odbornym asistentom a vedeckym pracovnikom na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaobera sa studiom (jadrovej) hmoty v extremnych podmienkach.
Kvantova kryptografia
Martin Plesch, RCQI
Pondelok, 18. decembra 2006, 10:30-11:00 (Fyzika I.)
V prednaske vysvetlim zakladne pojmy kvantovej mechaniky a teorie zlozitosti potrebne k pochopeniu zakladov kvantovej kryptografie. Na priklade konkretneho algoritmu ukazem funkciu kvantovej kryptografie a nacrtnem dokaz jej bezpecnosti. Spomeniem tiez sucasny stav experimentlnych zariadeni pre kvantove pocitace a kvantovu komunikaciu. Prednaska nevyzaduje ziadne znalosti fyziky prekracujuce gymnazialne ucivo.
Martin Plesch vystudoval teoreticku fyziku na FMFI UK v rokoch 1996 az 2001. Titul PhD. ziskal na RCQI FU SAV v roku 2005 a odvtedy tam pracuje ako vedecky prcovnik a projektovy manazer. Jeho zaujmy su spojene s teoretickymi moznostami vyuzitia kvantovych dvojhladinovych systemov pri kvantovej kryptografii a komunikacii. Angazuje sa v popularizacii fyziky na stredoskolskej urovni a pri formovani systemov financovania a evaluacie vedy a vyskumu na Slovensku.
Kvantova komunikacia a rozlisovanie medzi kvantovymi stavmi
Mario Ziman, RCQI
Utorok, 19. decembra 2006, 17:00-17:30 (Fyzika II)
Komunikovat kvantovo znamená vymienat si kvantove systemy, do stavov ktorych je zakodovana informacia. Najefektivnesie kodovanie zavisi od chyb, ktore pri prenose nastavaju. Hovorime o tzv. komunikacnom sume. V idealnom bezsumovom pripade je najlepsie kodovat do navzajom ortogonalnych stavov, pretoze tieto vieme navzajom rozlisit v jedinom merani. Vseobecne (vdaka sumu) je vsak potrebne niekedy pouzivat aj stavy navzajom neortogonalne. Povieme si o moznostiach, ktore mame v takomto pripade, najma o tzv. jednoznacom rozlisovani dvoch neortogonalnych stavov. Ukazeme si existenciu univerzalneho zariadenia, ktore dokonca funguje nezavisle na tom, ci tieto dva stavy pozname, alebo nie. Popisana technika je dolezitou sucastou vyzbroje (imaginarnych) kvantovych kryptoanalytikov.
Vystudoval na MFF UK v rokoch 1995-2000. Odvtedy posobi na FU SAV v Centre pre vyskum kvantovej informacie.
Vyšetrovanie elektrických osí supravodivých urýchľovacích rezonátorov TESLA
Anton Labanc, DESY Hamburg
Utorok, 19. decembra 2006, 17:30-18:00 (Fyzika II)
Velke linearne urychlovace leptonov postupne na celom svete nahradzaju synchrotrony, ktore ohladom vyslednej energie castic uz dosiahli technicku hranicu. Ta je dana stratami synchrotronnym ziarenim, ktore v pripade byvaleho najvacsieho synchrotronu na svete (LEP v CERNe) dosahovali 30 megawattov. Linearne urychlovace tento nedostatok vobec nemaju. Najmodernejsie linearne urychlovace pouzivaju supravodive urychlovacie rezonatory, cym sa nielen usetri obrovske mnozstvo elektrickej energie, ale sa dosahuju omnoho kvalitnejsie zvazky ako v pripade medenych rezonatorov. Hlavnym problemom linearnych urychlovacov su extremne vysoke naroky na presnost umiestnenia komponentov vzhladom na trajektoriu zvazku - desatiny az stotiny milimetra v tuneli dlhom stovky metrov az kilometre. Supravodive rezonatory projektu TESLA maju 9 sekcii a pracuju na frekvencii 1.3GHz. Po vyrobe musia byt sekcie centrovane tak, aby zvazok castic prechadzal co najblizsie k centrom symetrie elektromagnetickeho pola. Ulohou tohoto projektu bolo vyvinut meraciu metodu na urcenie excentricity pola rezonatora a tym overit a doplnit doteraz pouzivane mechanicke meranie.
Vystudoval radioelektroniku na FEI STU v rokoch 1995-2001. Pocas studia stravil leto 1999 ako Summer student v CERNe, kde vyvijal testovacie procedury pre front-end cipy silicon trackeru pre detektor Atlas. V rokoch 2000-2001 studeoval v CERNe, kde dokoncil svoju diplomovu pracu (uprava sirokopasmoveho vykonoveho zosilnovaca pre urychlovacie rezonatory proton synchrotronu za ucelom znizenia ich impedancie zapornou spatnou vazbou). V rokoch 2001-2002 stravil civilnu sluzbu na Katedre fyziky plazmy MFF UK, kde pracoval na vyvoji a konstrukcii vykonoveho generatora vysokonapatovych impulzov pre PIII (Plasma Ion Immersion Implantation). Od roku 2002 je R&D pracovnikom v oblasti vykonovej mikrovlnnej techniky v DESY Hamburg, popri tom externe studuje PhD. na Katedre radioelektroniky FEI STU (Meranie elektrickych osi supravodivych urychlovacich rezonatorov TESLA).